{"id":1004,"date":"2016-02-12T13:49:23","date_gmt":"2016-02-12T12:49:23","guid":{"rendered":"https:\/\/www.vilija.sk\/kysucke-pekarne\/?page_id=1004"},"modified":"2016-04-06T08:41:55","modified_gmt":"2016-04-06T07:41:55","slug":"historia","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.vilija.sk\/kysucke-pekarne\/o-spolocnosti\/historia\/","title":{"rendered":"Z dej\u00edn pek\u00e1rstva na Kysuciach"},"content":{"rendered":"

Z dej\u00edn pek\u00e1rstva na Kysuciach<\/strong><\/span><\/h2>\n

Regi\u00f3n Kysuce predstavuje \u00fazemie okresov \u010cadca a Kysuck\u00e9 Nov\u00e9 Mesto a odvetvie hlavne mlyn\u00e1rstvo a pek\u00e1rstvo. V historick\u00fdch textoch sa nach\u00e1dzaj\u00fa zmienky o mlyn\u00e1rstve a pek\u00e1rstve hlavne v \u0161tyroch mest\u00e1ch na Kysuciach – Kysuckom novom Meste, Kr\u00e1sne nad Kysucou, Turzovke a \u010cadci.<\/strong><\/span><\/p>\n

Kysuck\u00e9 Nov\u00e9 Mesto<\/strong><\/span><\/p>\n

U\u017e v roku 1325 je p\u00edsomne dolo\u017een\u00e1 existencia pek\u00e1rov v Kysuckom Novom Meste. V 17. storo\u010d\u00ed tam existoval cech pek\u00e1rov. V roku 1604 sa v meste spom\u00edna mestsk\u00fd pivovar a mestsk\u00fd mlyn. V tomto obdob\u00ed je p\u00edsomne dolo\u017een\u00fd mestsk\u00fd mlyn\u00e1r Mikul\u00e1\u0161 Hluch\u00fd, ktor\u00fd piekol aj chlieb. \u010eal\u0161\u00ed pek\u00e1ri piekli chlieb a kol\u00e1\u010de z kysnut\u00e9ho cesta. V roku 1877 boli v Kysuckom novom Meste traja pek\u00e1ri. Medzi vojnami bola v meste pek\u00e1re\u0148 Kavick\u00fd.<\/strong><\/span><\/p>\n

Kr\u00e1sno nad Kysucou<\/strong><\/span><\/p>\n

U\u017e v roku 1720 sa v obci spom\u00ednaj\u00fa dva vodn\u00e9 mlyny na vodn\u00fdch tokoch. V 19. storo\u010d\u00ed boli v Kr\u00e1sne nad Kysucou tri mlyny, jeden z nich bol v osade Ni\u017en\u00e9 Vane. Na za\u010diatku 20. storo\u010dia mal pek\u00e1r Ferdinand Gajdo\u0161\u00edk modern\u00fa parn\u00fa pek\u00e1re\u0148. \u010eal\u0161\u00ed mlyn mala rodina \u0160pil\u00e1kova na rieke Bystrici. Tret\u00ed mlyn bol tie\u017e na vodn\u00fd pohon.<\/strong><\/span><\/p>\n

Turzovka<\/strong><\/span><\/p>\n

V roku 1877 sa v Turzovke spom\u00ednaj\u00fa traja pek\u00e1ri. Na za\u010diatku 20. storo\u010dia malo \u017eivnostensk\u00e9 opr\u00e1vnenie na pek\u00e1rensk\u00fa \u010dinnos\u0165 12 pek\u00e1rov, napr\u00edklad Jozef Folkman, Martin Kacha\u0148\u00e1k, Jakub \u0160tefanka a \u010fal\u0161\u00ed. V roku 1930 boli v Turzovke zn\u00e1mi dvaja pek\u00e1ri – Mat\u00fa\u0161 Kacha\u0148\u00e1k a Jozef Val\u00e1\u0161ek.<\/strong><\/span><\/p>\n

Mat\u00fa\u0161 Kacha\u0148\u00e1k \/1893 – 1972\/ mal pek\u00e1rensk\u00fa diel\u0148u p\u00f4vodne v \u010dasti Turzovka – Predmier. Nesk\u00f4r postavil pek\u00e1re\u0148 v strede Turzovky s modern\u00fdmi pecami a obchodom. V\u00fdrobky rozv\u00e1\u017eal po celej makovskej doline, mal u\u010d\u0148ov a tovari\u0161ov. Po roku 1948 pracoval vo vlastnej pek\u00e1rni ako majster, mal bratov pek\u00e1rov Petra a J\u00e1na. Mat\u00fa\u0161 Kacha\u0148\u00e1k p\u00f4sobil aj ako pek\u00e1rensk\u00fd znalec pri Okresnom \u017eivnostenskom spolo\u010denstve v \u010cadci medzi vojnami.<\/strong><\/span><\/p>\n

\u010eal\u0161\u00edm pek\u00e1rensk\u00fdm majstrom bol Peter Kotyra \/1915 – 1984\/. Vyu\u010dil sa u pek\u00e1ra Franti\u0161ka Komp\u00e1nka v \u010cadci. O\u017eenil sa v Turzovke u pek\u00e1ra Jakuba \u0160tefanku, ktor\u00fd postavil nov\u00e9 parn\u00e9 pece v centre obce. Po roku 1948 pracoval s man\u017eelkou v Stredoslovensk\u00fdch pek\u00e1r\u0148ach v \u010cadci. V rokoch 1968 – 1970 si ako \u017eivnostn\u00edk obnovil povolenie a pracoval ako pek\u00e1r v p\u00f4vodnej \u0160tef\u00e1nkovej pek\u00e1rni.<\/strong><\/span><\/p>\n

Pek\u00e1r Jozef Val\u00e1\u0161ek p\u00f4sobil ako \u010dlen sk\u00fa\u0161obnej komisie pri O\u017dS. Po zn\u00e1rodnen\u00ed pre\u0161li tri s\u00fakromn\u00e9 pek\u00e1rne v Turzovke do dru\u017estva Bud\u00facnos\u0165, ktor\u00e9 bolo predchodcom vtedaj\u0161ej Jednoty SD \u010cadca, dnes COOP Jednota \u010cadca.<\/strong><\/span><\/p>\n

V Turzovke – Predmieri mal v medzivojnov\u00fdch rokoch pek\u00e1re\u0148 aj Rudolf \u0160im\u00e1k \/1918 – 1986\/, ktor\u00fd po roku 1948 pracoval v novej pek\u00e1rni v \u010cadci.<\/strong><\/span><\/p>\n

\u010cadca<\/strong><\/span><\/p>\n

U\u017e v roku 1780 sa v \u010cadci uv\u00e1dza \u017eidovsk\u00fd obchodn\u00edk Samuel Jakub, ktor\u00fd piekol aj chlieb. V roku 1875 sa v meste\u010dku spom\u00edna p\u00e4\u0165 pek\u00e1rov. V roku 1812 bol postaven\u00fd pivovar. Medzi vojnami boli v \u010cadci zn\u00e1mi majstri pek\u00e1ri Franti\u0161ek Komp\u00e1nek, Weichherz a Hlava. V roku 1929 bola v \u010cadci zalo\u017een\u00e1 firma Karpatia na v\u00fdrobu liehov\u00edn a s\u00f3dovky. V roku 1930 bola zalo\u017een\u00e1 tov\u00e1rni\u010dka na spracovanie r\u00fdb. V roku 1945 sa uv\u00e1dza potravin\u00e1rska firma JA-PA \/Jan Pachl zo Starej Boleslavi\/, ktor\u00e1 mala asi 50 zamestnancov. Produkovala hlavne v\u00fdrobky z \u010dokol\u00e1dy, ale aj balen\u00e9 cestoviny, such\u00e1re, konzervy, ovocn\u00e9 \u0161\u0165avy a in\u00e9. Nesk\u00f4r bola v\u00fdroba delimitovan\u00e1 do z\u00e1vodu v Trnave a potom do Deva Trebi\u0161ov. Mlyn v \u010cadci medzi vojnami prev\u00e1dzkovali J\u00e1n a Alojz Jur\u00e1\u0161ek.<\/strong><\/span><\/p>\n

\u010eal\u0161ie obce<\/strong><\/span><\/p>\n

V Z\u00e1kop\u010d\u00ed okolo roku 1780 \u017did Jakub Herzl piekol chlieb.<\/strong><\/span><\/p>\n

V tom istom roku sa v Rakovej uv\u00e1dza \u017eidovsk\u00fd pek\u00e1r Lebl Lazar. Medzi vojnami bola v obci pek\u00e1re\u0148 Tom\u00e1nka.<\/strong><\/span><\/p>\n

V Skalitom bola medzi vojnami pek\u00e1re\u0148 Olivku.<\/strong><\/span><\/p>\n

V O\u0161\u010dadnici bol na panskom majeri mlyn. V roku 1809 sa uv\u00e1dza aj pivovar, ktor\u00fd sa nesk\u00f4r pres\u0165ahoval do \u010cadce.<\/strong><\/span><\/p>\n

V Kysuckom Lieskovci bola pek\u00e1re\u0148 B. Fri\u0161o.<\/strong><\/span><\/p>\n

V Ochodnici mal s\u00fakromn\u00fa pek\u00e1re\u0148 Adam Mlich.<\/strong><\/span><\/p>\n

S\u00fakromn\u00e9 pek\u00e1rne boli aj v Starej Bystrici a v Makove.<\/strong><\/span><\/p>\n

Po roku 1948<\/strong><\/span><\/p>\n

Po roku 1948 pre\u0161li mal\u00e9 potravin\u00e1rske v\u00fdrobne a pek\u00e1rne do Hostite\u013esk\u00e9ho a hospod\u00e1rskeho kombin\u00e1tu v \u010cadci. Mal\u00e9 pek\u00e1rne v jednotliv\u00fdch obciach piekli s\u00edce ob\u013e\u00faben\u00e9 v\u00fdrobky, no z\u00e1sobovali nimi len najbli\u017e\u0161ie okolie. Ako zauj\u00edmavos\u0165 spome\u0148me chutn\u00fd chlieb, ktor\u00fd sa piekol v pek\u00e1rni A. Mlicha v Ochodnici. Ke\u010f po vojne chodieval zn\u00e1mi pra\u017esk\u00fd herec Jan Werich pracovne na Slovensko, po ceste sa v\u017edy zastavil v pek\u00e1rni A. Mlicha v Ochodnici a bral so sebou niekedy aj desa\u0165 chutn\u00fdch chlebov.<\/strong><\/span><\/p>\n

V ka\u017edom okrese vznikali tzv. typov\u00e9 pek\u00e1rne, \u010do boli b\u00fdval\u00e9 s\u00fakromn\u00e9 pek\u00e1rne na vy\u0161\u0161ej technickej \u00farovni. Prv\u00fdm riadite\u013eom pek\u00e1rni bol v p\u00e4\u0165desiatych rokoch J. Gramer, po \u0148om nast\u00fapil Jozef Mitka. Pek\u00e1re\u0148 p\u00f4vodne patrila majite\u013eovi Hlavovi, budova st\u00e1la ved\u013ea \u017eelezni\u010dnej stanice v \u010cadci pri tzv. Jurgovom dome. Od roku 1990 je gener\u00e1lnym riadite\u013eom Kysuck\u00fdch pek\u00e1rn\u00ed, a.s., v \u010cadci Mgr. Jozef Klie\u0161tik, ktor\u00fd v nich predt\u00fdm p\u00f4sobil ako technick\u00fd n\u00e1mestn\u00edk.<\/strong><\/span><\/p>\n

V roku 1968 Potravinoprojekt Praha naprojektoval v \u010cadci priemyseln\u00fa pek\u00e1re\u0148, ktor\u00e1 bola uveden\u00e1 do prev\u00e1dzky v roku 1974. Po za\u010dat\u00ed v\u00fdroby v priemyselnej pek\u00e1rni pre\u0161lo ve\u013ea b\u00fdval\u00fdch majstrov – pek\u00e1rov do jej v\u00fdroby. Napr\u00edklad pek\u00e1r Rudolf \u0160im\u00e1k z Turzovky bol v nej dlh\u00e9 roky hlavn\u00fdm technol\u00f3gom. V pek\u00e1renskom remesle pokra\u010doval aj jeho syn Peter \u0160im\u00e1k, ktor\u00fd medzi prv\u00fdmi z Kys\u00fac absolvoval vy\u0161\u0161iu pek\u00e1rensk\u00fa \u0161kolu v Pardubiciach a p\u00f4sobil ako garant v\u00fdroby.<\/strong><\/span><\/p>\n

Z mal\u00fdch pek\u00e1rn\u00ed pre\u0161li po roku 1974 do priemyselnej pek\u00e1rne v \u010cadci majstri F. \u010caneck\u00fd, F. \u0160ustek, G. Hlava, P. Capek, B. Fri\u0161o, P. \u0160ulek a \u010fal\u0161\u00ed, kde p\u00f4sobili ako smenov\u00ed majstri.<\/strong><\/span><\/p>\n

Ako technicko – hospod\u00e1rski pracovn\u00edci p\u00f4sobili v priemyselnej pek\u00e1rni V. Straka a F. Per\u010foch – obaja boli vyu\u010den\u00ed mlyn\u00e1ri. Dlh\u00e9 roky p\u00f4sobil v pek\u00e1r\u0148ach v \u010cadci J. Mok\u00e1\u0148 z Kysuck\u00e9ho Nov\u00e9ho Mesta a ekon\u00f3mka H. Slivkov\u00e1.<\/strong><\/span><\/p>\n

Kysuck\u00e9 pek\u00e1rne a cukr\u00e1rne v \u010cadci mali vtedy okolo 90 pracovn\u00edkov. V tom obdob\u00ed existovali \u0161tyri cukr\u00e1rne v okresoch \u010cadca a Kysuck\u00e9 nov\u00e9 Mesto. V roku 1985 boli pri\u010dlenen\u00e9 k podniku v \u010cadci.<\/strong><\/span><\/p>\n

Kysuck\u00e9 pek\u00e1rne v \u010cadci boli po roku 1989 privatizovan\u00e9. E\u0161te predt\u00fdm boli modernizovan\u00e9, bola v nich zaveden\u00e1 nov\u00e1 technol\u00f3gia. Odvtedy boli hlavn\u00e9 technologick\u00e9 linky vymenen\u00e9 nieko\u013ekokr\u00e1t.<\/strong><\/span><\/p>\n

Kysuck\u00e9 pek\u00e1rne, a.s. v \u010cadci svoje v\u00fdrobky umiest\u0148uj\u00fa v regi\u00f3ne od severnej Oravy a\u017e po P\u00fachov a Lednick\u00e9 Rovne, v celej makovskej, skalitskej, bystrickej doline a na hornom Pova\u017e\u00ed.<\/strong><\/span><\/p>\n

Produkuj\u00fa vy\u0161e 20 druhov sladk\u00e9ho – jemn\u00e9ho pe\u010diva, \u0161irok\u00fd sortiment cukr\u00e1rensk\u00fdch v\u00fdrobkov, pri\u010dom prin\u00e1\u0161aj\u00fa na trh nov\u00e9 v\u00fdrobky. V sortimente je vy\u0161e 40 druhov chleba, okolo 80 druhov pe\u010diva vr\u00e1tane v\u00fdrobkov racion\u00e1lnej v\u00fd\u017eivy, ako napr\u00edklad diabetick\u00e9 v\u00fdrobky.<\/strong><\/span><\/p>\n

Po\u010das d\u0148a vyprodukuj\u00fa vy\u0161e 160 000 kusov ro\u017ekov a 15 ton chleba, \u010do je denn\u00e1 produkcia vy\u0161e 20 ton. Najnov\u0161ie ich \u010dak\u00e1 v\u00fdmena linky na pe\u010denie chleba za modernej\u0161iu.<\/strong><\/span><\/p>\n

St\u00e1lym a strategick\u00fdm odberate\u013eom v\u00fdrobkov je COOP Jednota \u010cadca. Spolu s jej prev\u00e1dzkami z\u00e1sobuj\u00fa Kysuck\u00e9 pek\u00e1rne, a.s., \u010cadca vy\u0161e 500 odbern\u00fdch miest v regi\u00f3ne severoz\u00e1padn\u00e9ho Slovenska.<\/strong><\/span><\/p>\n

Kysuck\u00e9 pek\u00e1rne, a. s., v \u010cadci zamestn\u00e1vaj\u00fa 250 pracovn\u00edkov z Kys\u00fac.<\/strong><\/span><\/p>\n

\/febru\u00e1r 2016\/<\/strong><\/span><\/p>\n

Gener\u00e1lny riadite\u013e<\/strong><\/span><\/p>\n

Mgr. Jozef Klie\u0161tik<\/strong><\/span><\/p>\n

\u00a0<\/span><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Z dej\u00edn pek\u00e1rstva na Kysuciach Regi\u00f3n Kysuce predstavuje \u00fazemie okresov \u010cadca a Kysuck\u00e9 Nov\u00e9 Mesto a odvetvie hlavne mlyn\u00e1rstvo a pek\u00e1rstvo. V historick\u00fdch textoch sa nach\u00e1dzaj\u00fa zmienky o mlyn\u00e1rstve a pek\u00e1rstve hlavne v \u0161tyroch mest\u00e1ch na Kysuciach – Kysuckom novom Meste, Kr\u00e1sne nad Kysucou, Turzovke a \u010cadci. Kysuck\u00e9 Nov\u00e9 Mesto U\u017e v roku 1325 je<\/p>\n

Pokra\u010dova\u0165<\/a><\/div>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":37,"menu_order":11,"comment_status":"closed","ping_status":"open","template":"page-templates\/subpage.php","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-1004","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.vilija.sk\/kysucke-pekarne\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1004","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.vilija.sk\/kysucke-pekarne\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.vilija.sk\/kysucke-pekarne\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.vilija.sk\/kysucke-pekarne\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.vilija.sk\/kysucke-pekarne\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1004"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/www.vilija.sk\/kysucke-pekarne\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1004\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1737,"href":"https:\/\/www.vilija.sk\/kysucke-pekarne\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1004\/revisions\/1737"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.vilija.sk\/kysucke-pekarne\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/37"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.vilija.sk\/kysucke-pekarne\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1004"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}